Nová yoga podložka dorazila včera poobede. Prvá vec, ktorá ma prekvapila, bola jej váha (3kg). Je vyrobená z prírodného kaučuku a to bude základný rozdiel oproti mojej predchádzajúcej podložke. Tá vyzerá skôr ako karimatka.
Zvládol som na nej už aj svoje prvé ranné cvičenie. Absolútne sa na nej nešmýka. Grafika na povrchu je nápomocná pri správnom umiestnení rúk a nôh. Čoho som sa trošku zľakol, bol spôsob, ako podložka reagovala na kvapky môjho pobytu. Ostali tam akoby vypálené. No cca po 10 min. začali známky po mojom pote miznúť. Podložku som očistil prípravkom na to určeným dodaným priamo od predajcu podložky.
Ako dnešné cvičenie som si zvolil ďalšie video od Dylana Wernera. Niektoré z cvikov som nebol schopný zacvičiť. Stabilita môjho tela je ďaleko pod požadovanými hodnotami. No skúšal som to a padal na zadok. Čo som odcvičiť vedel, to som sa snažil urobiť čo najlepšie vrámci mojich možností. Spotený, zadýchaný, unavený. Takto som končil cvičenie. No dal som to až do konca.
Veľkým problémom je u mňa flexibilita. Strečing musím zintenzívniť. Vážne uvažujem o tréningoch yogy pod vedením profesionála. Túto aktivitu by som chcel zdielať s mojou manželkou. Sama o to prejavila záujem. No ako sama prehlásila dnes ráno:
„Od apríla sa na to chystá, no nemala na to čas.“
Aktuálne je pred nami leto. K tomu si pridáš 3 deti vo veku 3,7,8 a je ti jasné, že ich nemôžme nechať samé doma na dlhšiu dobu. No skúsme to s pomocou babky a starkej. Idem hľadať kurz v mojom meste.
Hneď po docvičení ma Evka poprosila aby som doniesol slamu od suseda. Stále viac a viac času venuje štúdiu permakultúry a aktuálne je na záchrannej misii záhradky. Slabá úroda a útoky slimákov/slizňiakov, ktoré likvidujú aj to málo, čo sa urodí, bolí Evku pri srdiečku. A ja to cítim s ňou. Veľa úsilia a času venovala záhrade.
