Nič, čo ostatní robia, nerobia kvôli tebe. Robia to kvôli sebe.
Ak ťa niekto priamo urazí: „Ty si ale tučný,“ nevypovedá to nič o tebe. Je to len jeho pohľad na svet, jeho nastavenie hodnôt. Jeho svet vychádza z toho, čo ho v minulosti naučili, ako žil, čo zažil a ako sa k nemu správali.
Ak sa opýtaš svojej ženy, ako sa má a ona ti len bez úsmevu podráždene odvrkne, nemá to s tebou nič spoločné. Nemá to nič spoločné s tvojou otázkou. Mohol ju nahnevať niekto v práci alebo na ceste domov a nestihla sa cez to preniesť skôr, než dorazila domov. V tej chvíli máš dve možnosti:
- Zobrať to osobne, uraziť sa a vrátiť jej to aj s úrokmi.
- Uvedomiť si, že to nie je o tebe a ignorovať to. Veľakrát sa stáva, že si to tá druhá osoba neskôr uvedomí, necíti sa za to dobre a niekedy sa príde aj ospravedlniť. No ak si to vezmeš osobne a vytvoríš zbytočný konflikt, na uvedomenie a ospravedlnenie môžeš rovno zabudnúť.
Absolútne chápem situáciu, keď takýto stav trvá dlho. Je veľmi ťažké sa od toho odosobniť. Je jedno špeciálne obdobie, v ktorom sú ženy citlivejšie, podráždenejšie a výbušnejšie. Samozrejme, hovorím o premenštruačnom období. Akonáhle pozorujem, že moja partnerka „vraždí pohľadom“ viac ako pol dňa, vezmem do ruky svoj telefón a skontrolujem, či nie je práve v „tej“ fáze.
Áno, mám nainštalovanú aplikáciu na sledovanie jej cyklu. Ak vieš, čo sa v ktorej zo štyroch fáz cyklu deje, vieš sa na to pripraviť a aj ľahšie si to nezobrať osobne.
Faktom je, že svet sa netočí len okolo teba. Nie si všetkému na vine a každý na teba nemyslí celý deň.
Predstav si klasickú situáciu:
Šoféruješ auto a urobíš nejaký kiks. Zaspíš na zelenej alebo niekoho nechtiac obmedzíš. Osoba v druhom aute okamžite začne trúbiť, rozhadzovať rukami a vrieska na teba cez okno. Prečo takto reaguje? Možno mala hrozný deň v práci, zhučal ju šéf alebo ju nahnevali kričiace deti na zadných sedadlách. Je to úplne jedno. Nie je to o tebe.
Máš tri možnosti, ako na to reagovať:
- Zoberieš si to osobne a prijmeš hnev tej osoby. Nahnevá ťa, že si to prijal, že si si to zobral osobne a začneš sa správať rovnako ako táto osoba – ako absolútny magor, ktorý reaguje prehnane kvôli hlúposti.
- Zoberieš si to osobne a prijmeš hnev tejto osoby, no nijako nereaguješ. Pozeráš ďalej pred seba, dusíš hnev vo vnútri, čo ťa rozožiera. Prídeš domov a v chodbe sú rozhádzané topánky. Už to nevydržíš. Kvôli úplnej hlúposti vybuchneš na deti a tento nahromadený hnev na nich zhodíš.
- Nezoberieš si to osobne. Pozrieš sa na tú osobu, ktorá má besný pohľad v očiach. Zdvihneš ruku na znak ospravedlnenia a usmeješ sa. Absolútne neprijmeš hnev tejto osoby, ktorý sa od teba odrazí späť k nej. V tomto bol expert môj ocko a ja sa stále snažím naučiť takto reagovať, no popravde, málokedy sa mi to darí. Viackrát som to s ním zažil a tie šokované pohľady ľudí, ktorí neboli absolútne pripravení na takúto reakciu, stoja za to.
Neber si nič osobne. Akonáhle prijmeš názor, postoj, reakciu alebo hnev inej osoby, prijímaš ho za svoj. Pritom je úplne jedno, čo si o tebe ostatní myslia alebo čo o tebe hovoria.
