Koľkokrát denne riešiš to, čo sa už stalo, a to, čo sa možno stane?
Koľkokrát denne sa trápiš tým, čo bude v budúcnosti? „Čo ak sa stane to či ono? Čo budem potom robiť?“
Minulosť nezmeníš a budúcnosť nepoznáš. Jediné, čo máš, je prítomnosť. Nič iné neexistuje. Tak prečo sa trápiť tým, čo nezmeníš?
Akákoľvek akcia, zmena, činnosť sa môže odohrávať iba v prítomnosti. Nemôžeš niečo vykonať v minulosti. Všetko sa odohráva v prítomnosti. Napriek tomu sa väčšinu času sústredíš na minulosť alebo budúcnosť a úplne zabúdaš na prítomnosť. Bez prítomnosti by nikdy nič nebolo, nič by nevzniklo, nič by sa nevymyslelo. Začni si uvedomovať prítomnosť a začni pre ňu žiť.
„O čom to tu rozprávaš? Veď žijem v prítomnosti.“
Žitím v prítomnosti myslím plné uvedomenie si prítomného okamihu. Pozorovať ho, prežívať ho, cítiť ho. Venovať mu všetku svoju pozornosť a užiť si ho.
Keď umývaš riady, umývaj riady. Venuj sa tomu naplno. Nepozeraj pri tom televíziu.
Keď kosíš trávu, plne sa sústreď na kosenie. Aktivitu už máš, nepotrebuješ ďalšiu. Nenechaj svoju myseľ, aby ťa odviedla k myšlienkam o minulosti alebo budúcnosti. Len kos trávu a sústreď sa na to.
Keď sa hráš s deťmi, nekontroluj pri tom notifikácie na telefóne. Si so svojimi deťmi. Vzhliadajú k tebe a očakávajú tvoje plné sústredenie. Venuj im plnú pozornosť. Buď s nimi v prítomnosti. Tieto momenty často sprevádzajú hlášky typu: „Joj, ako rýchlo vyrástli. Ešte pred chvíľkou boli takí malí a už sú na vysokej škole.“ Takýto človek nežil v prítomnosti a ušiel mu jeho život aj život jeho detí. To neznamená, že máš dávať deťom 100% pozornosť 100% svojho času. No ak si s nimi, daj im 100% pozornosti v prítomnosti. Buď prítomný nielen telom, ale aj duchom.
Prítomnosť je najmocnejšia a jediná, ktorá ti dáva možnosť sa realizovať. Nikdy nič nevzniklo v minulosti ani v budúcnosti. Bola to práve prítomnosť v minulosti, ktorá dovolila konať a tvoriť. Dlhými myšlienkovými pochodmi o minulosti a budúcnosti prichádzaš o čas v prítomnosti a uniká ti prítomný okamih.
Na prechádzke lesom si nevšímaš veľkosť stromov, farbu listov, vôňu jesene. Neuvedomuješ si pocit našliapnutia na mäkkú zem a zvuk, ktorý vydá pod záťažou tvojej nohy. Namiesto toho sa ti v hlave dookola premietajú tie isté témy, tie isté problémy. Si v lese, ale nie si tam. Namiesto toho, aby si si užil prítomný okamih a načerpal silu, ktorú ti les môže ponúknuť, zostávaš uzavretý do seba, do svojich problémov, ktoré začali v minulosti a vyústia v budúcnosti. Tak načo si tam vôbec išiel? Teraz si v lese! Venuj mu svoju prítomnosť a on ti venuje svoju.
V karate sa pred vstupom do „dojo“ (道場, tréningová hala) vykonáva pozdrav – úklon s názvom „rei“ (礼). Tento rituál je vyjadrením úcty k dojo, učiteľom a trénerským kolegom. Zároveň slúži na oddelenie tvojej mysle od minulosti a budúcnosti. Starosti nechávaš za dverami práve pomocou rituálu „rei“. Rei ti umožní sa plne sústrediť na prítomnosť a venovať sa cvičeniu tela, mysle, disciplíny a sebarozvoja. Taktiež zabraňuje zraneniam, ktoré môžu vzniknúť, keď sa nesústredíš na prítomný okamih.
Rituál „rei“ by sme mali robiť častejšie, nielen pred vstupom do dojo, ale aj v bežných aktivitách.
A preto vyčisti si hlavu, zahoď minulosť a budúcnosť, venuj plnú pozornosť prítomnému okamihu. Pozoruj prítomný svet okolo seba: vône, farby, zvuky, tvary, dotyky. Užívaj si moc prítomného okamihu.
