5. Väzenská práca
Od roku 1810 do roku 2010 sa zvýšila efektivita práce (za pomoci nových technológií a automatizácie) 20 násobne. To, čo muselo predtým vykonávať 20 ľudí, teraz zvládne len jeden.
Toto umožnilo našim dedom, pradedom a pra-pradedom podstatné zlepšiť svoj život a to v 2 úrovniach. Zvýšenie príjmov a skrátenie pracovného úväzku. Zoberme si príklad zo Švédska:
- Rok 1900: Redukcia pracovného dňa z 12 na 8 hodín
- Rok 1930: Možnosť výberu niekoľkotýždňovej dovolenky
- Rok 1960: Koniec práce počas soboty
- Rok 1970: Rozšírenie práva na rodičovskú dovolenku a redukcia času odchodu do dôchodku z 67 na 65 rokov
No od roku 1970 sa veci začali meniť. Produktivita od tohto roku do dnešného dňa stúpla viac ako dvojnásobne. No prestali sme toto zvýšenie používať na zvýšenie príjmu, alebo skrátene pracovného úväzku.
Tak keďže nepracujeme polovičný čas, ani nezarábame dvakrát toľko, kde sa podela všetka táto energia a hodnota?
Ten, kto na tom zarába, je 1% najbohatších ľudí na svete. A za posledných 20 rokov sa pomer rozdelenia bohatstva medzi top 1% a zvyšok sveta zmenil dvojnásobne. 1% ľudí získava dvakrát viac, ako zvyšok populácie. Takže v princípe od 80-tych rokov túto zvýšenú produktivitu moja generácia a generácia mojich rodičov darúva práve top 1% najbohatším.
Je mi to ľúto, ale to stále nie je všetko.
Práca, ktorou trávime svoj život, sa stáva stále viac a viac nezmyselná.
V roku 1970 až 75% všetkých pracujúcich boli zaradení do takzvaného primárneho sektora, výroba potravín. Dnes sú to len 2%.
V roku 1950 až 33% ľudí pracovalo v rámci sekundárneho sektora, industriálny sektor. Teraz je to len 10%.
Takže v dnešnej dobe už len malé percento ľudí niečo reálne vyrába a produkuje. Kde je ten zvyšok? V terciárnom sektore, v službách.
Nie všetky služby sú úplne nezmyselné. Ako napríklad doktori a sestričky. No množstvo služieb majú jednu alebo dve spoločné vlastnosti:
Neprinášajú žiadnu hodnotu, len ju presúvajú.
Akonáhle by ľudia v týchto službách prestali komplet pracovať, nijak by to neovplyvnilo komunitu.
Prepáč mi takto pesimistické slová, no toto je naša realita. Politici, korporáty a ostatné štruktúry sa snažila vytvoriť ďalšie a ďalšie pracovné miesta. Pracovné miesta bez zmyslu a naplnenia. Čo vedie len v prelievaniu hodnoty a energie od nás k 1% najbohatších ľudí.
Efektivita a produktivita stále rastie. Sme v dobe rozvoja umelej inteligencie, ktorá zrýchľuje prácu a výsledky ponúka v podstate kratšom čase.
Vieme to zmeniť?
Vieme si zobrať poučenie od našich prapraprarodičov, a namiesto hnania sa za číslami, ktoré ťa neposúvajú rovnako rýchlo, ako posúvajú top 1% najbohatších, vrátiť sa späť a užiť si to, v akej efektívnej dobe žijeme.
